Pieniny

Prevažná časť plochého povrchu Pienin je budovaná pestrými slieňovcami, ktoré sú doplnené v prielomovej doline Dunajca a Prielomu Lesníckeho potoka vrstevnatými ílovitými vápencami a rohovcovými vápencami. Biela skala a Haligovské skaly sú budované dolomitmi a tmavými vápencami a na nich nadväzujúca východná časť územia hrebeňa Plašnej piesčitými krinoidovými, rohovcovými a hľuznatými vápencami. 

Spišská Magura

územie Spišskej Magury je geologický menej pestré. Celá časť územia Spišskej Magury je budovaná pieskovcami a vápnitými ílovcami – flyšom, len v hrebeňových častiach sa nachádzajú pieskovce a na odvrátenej strane v okolí Ždiaru aj zlepence, pieskovce, vápence a brekcie. 

Tatry

V Belianskych Tatrách, je podobne komplikovaná geologická stavba ako v Pieninách. Medzi Tatranskou Kotlinou a Ždiarom sa nachádza kombinácia vrstiev piesčitých a škvrnitých  vápencov, rádiolaritov a hľuznatých vápencov s pestrými ílovitými bridlicami, pieskovcami ku ktorým pristupujú dolomity, tmavé (gutensteinské), a rohovcové vápence. Medzi týmito vrstvami sa nachádzajú ostrovy pieskovcov, slieňovcov, ílovcov, flyšu, miestami rohovcových vápencov a vrstevnatých ílovitých vápencov, slieňovcov a brekcii. Na rozhraní Belianskych a Vysokých Tatier sa nachádza pás kremencov, pieskovcov a ílovitých bridlíc. Na nich nadväzujú v orografickom celku Vysoké Tatry postupne páskované okaté ruly a migmatity, porfýrické granodiority až granity. V západnej časti územia vystupujú biotitické tonality až granodiority, miestami porfýrické. Na podhorí Tatier prevládajú v celom území pieskovce a vápnité ílovce.