Pieninský národný park

Pieninský národný park ma výmeru 3 749 ha a jeho ochranné pásmo je 22 444 ha a tvorí ho celé územie Zamaguria. Vlastné územie národného parku tvorí časť bradlového pásma, ktoré obopína Vnútorné Západné Karpaty. Vyznačuje sa pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitých vývojových procesov. Klimatické výkyvy, činnosť vody, vetra i rušivá činnosť mrazu modelovali obraz Pienin a vytvorili bohato členený reliéf s hlbokými údoliami, tiesňavami i pozoruhodnými skalnými útvarmi. Na malej ploche sa striedajú stanovištia najrôznejšieho druhu, od slnečných prehriatych skál a suchých vrcholov po hlboké tienisté údolia a rokliny. Tieto prírodné danosti vytvorili priaznivé podmienky pre druhovú pestrosť rastlín a živočíchov a atraktívne prírodné prostredie pre oddych a rekreáciu. 

Súčasťou Pieninského národného parku od jeho vyhlásenia až do roku 2004 boli aj maloplošne chránené územia. Boli to:

Chránený areál

• Pieninské lipy - v súčasnosti 18 starých pamätných líp, ktoré sú súčasťou parku pri Národnej kultúrnej pamiatke v obci Červený Kláštor

Národné prírodné rezervácie 

• Haligovské skaly - rezervácia vyhlásená v roku 1967. Buduje ju samostatná geologická jednotka s druhohornými vápencami a paleogénnymi horninami s erózno-denudačným reliéfom. Prevahu má bralný reliéf s formami podzemného krasu. Verejnosti nie národná prírodná rezervácia prístupna a turistický chodník vychádzajúci z obce Haligovce tento bradlový útvar obchádza cez osadu Džura. Rovnako nie je prístupná ani jaskyňa Aksamitka, ktorá bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku v roku 1976
• Prielom Dunajca - prielomová dolina modelovaná riekou Dunajec v podloží pieninského úseku bradlového pásma s pestrou mozaikou lesných spoločenstiev so spoločným výskytom horských, vysokohorských, ale aj teplomilných druhov rastlín a živočíchov. Územie už v roku 1932 bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Prielomovou dolinou sa po rieke Dunajec uskutočňuje  atraktívny splav  na pltiach.
• Prielom Lesníckeho potoka - rezervácia , ktorá nadväzuje na národnú prírodnú rezerváciu Prielom Dunajca. Túto tiesňavu v dĺžke 450 m vytvoril pred svojim ústim do Dunajca Lesnický potok vo vápencovom podloží bradlového pásma a vyznačuje sa okrem krajinárskeho hľadiska aj pestrými spoločenstvami xerotermných rastlín.

Prírodná rezervácia

• Kamienska tisina - prírodná rezervácia, ktorá sa nachádzala severovýchodne od obce Stráňany sa vyznačuje na skalnatých hrebienkoch a v ťažko prístupných lokalitách zachovanými vzácnymi jedľovo- bukovými a bukovo-jedľovými porastmi  s prirodzeným výskytom tisa obyčajného. Prírodná rezervácia sa nachádzala na východnej hranici Pieninského národného parku.

Vyhláškou MŽP SR č. 319/2004 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 6. 2004 ustanovili zóny Pieninského národného parku, ktoré  podľa povahy prírodných hodnôt a na základe stavu biotopov rozčlenili územie na štyri zóny A, B,C, D. Časti územia národného parku, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, kde cieľom je ochrana prirodzených procesov sa vyčlenili do zóny A s piatym stupňom ochrany. Časti územia národného parku, ktoré predstavujú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov národného významu, kde cieľom je ochrana týchto významných biotopov alebo druhov sa vyčlenili do zóny B so štvrtým stupňom ochrany. Toto územie súčasne vytvára ochranné pásmo zóne A. 

Časti územia, ktoré sú čiastočne narušené činnosťou človeka, ale predstavujú významné prvky územného systému ekologickej stability alebo biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu sa vyčlenili do zóny C s tretím stupňom ochrany. Zóna D sa vyčlenila na zachovanie rozptýlených ekosystémov významných z hľadiska biologickej a ekologickej stability a charakteristického vzhľadu krajiny so špecifickými formami osídlenia. Jej súčasťou sú časti sídiel Červený Kláštor, Lechnica, Haligovce a Lesnica a platí v nej druhý stupeň ochrany.

Jednotlivé zóny majú nasledovnú výmeru: 

Po nadobudnutí účinnosti vyhlášky MŽP SR č. 319/2004 Z.z, ktorou sa  na území Pieninského národného parku ustanovili zóny, boli zrušené maloplošne chránené územia a stali sa súčasťou zón A a B.

Ochranné pásmo Pieninského národného parku

V ochrannom pásme Pieninského národného parku, ktoré má druhý stupeň ochrany ostali zachované nasledovné maloplošné chránené územia: 

• Prírodná rezervácia Veľké osturnianske jazero - jazero vzniklo zahradením zosunutých pôdnych vrstiev po sklonenom skalnom podloží na južnom svahu nevýrazného pohraničného hrebeňa Spišskej Magury nad obcou Osturňa. V závislosti od výšky  vodnej hladiny sa tu striedajú vzácne taxóny vodných biotopov a prechodných rašelinísk
• Prírodná pamiatka Malé jazerá - severozápadne nad obcou Osturňa sa od štátnej hranice s Poľskom vytvorila v dôsledku plazivých svahových zosuvov 20-30 m vysoká stena, ktorá asi 400 m dlhým valom zahradila dve menšie jazerá s nesúvislou vodnou hladinou. Východná časť jazernej panvy je prevažnú časť roka vyplnená vodou, západná časť má močaristý charakter. Nachádzajú sa tu vzácne biotopy prechodných rašelinísk.
• Prírodná rezervácia Jezerské jazero - prekrásne jazero s modrozelenou vodou vzniklo uprostred smrekového lesa prirodzeným zosuvom flyšových hornín. Od roku 1967 je vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Nachádza sa pod hlavným hrebeňom Spišskej Magury na juh od obce Jezersko. Hĺbka jazera je priemerne 2 – 4 m, maximálna hĺbka okolo 7,5 metra. V brehovom pásme sa rozvíja typická bahenná a vodná vegetácia.
• Prírodná pamiatka – Jazero - leží v uzavretej kotline lemovanej lesom v nadmorskej výške 874 m asi 2 km na juh od obce Osturňa. Jazero vzniklo v dôsledku plazivých svahových deformácií, pri ktorých sa vytvorila výrazná rozsadlina vyplnená vodou. Jazero je bezodtokové.