Tatranský národný park sa člení sa na 2 základné podcelky:

• Východné Tatry (Vysoké a Belianske) pričom dĺžka Vysokých Tatier je 26 km, Belianskych Tatier 14 km
• Západné Tatry, ktorých dĺžka je 37 km. 

Územie národného parku zaberá rozlohu 73 800 ha, jeho ochranné pásmo - 30 703 ha. Rozprestiera sa na území Žilinského a Prešovského kraja v okresoch Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a Poprad. Krása, jedinečnosť a neoceniteľná hodnota tatranskej prírody bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra).

Najväčšie prírodné hodnoty Tatranského národného parku tvoria sieť maloplošných chránených území, ktorú v záujmovom území predstavujú:

• Národné prírodné rezervácie - Belianske Tatry, Javorová dolina, Bielovodská dolina, Studené doliny, Skalnatá dolina, Mengušovská dolina, Štôlska dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Slavkovská dolina, Mraznica, Pravenište, Dolina Bielej vody, Mokriny
• Prírodné rezervácie - Goliášová, Fľak, Bor, Grapa, Pod Čerchľou, Pavlová, Čikovská, Brezina.
• Národná prírodná pamiatka - Belianska jaskyňa

V ochrannom pásme Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto maloplošne chránené územia:

• Národné prírodné rezervácie - Belianske lúky, sú zaradené medzi celoslovensky významné mokrade
• Prírodné rezervácie - Jedliny, Pálenica, Skalka

Ročne navštívi národný park takmer 3 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km. K najvážnejším problémom je potrebné zaradiť pomerne silný antropický tlak na územie ako aj nepriame antropogénne vplyvy, čo sa prejavuje o. i. úbytkom a vážnym ohrozením biologickej diverzity územia. Vo východnej časti katastra Spišská Belá sa nachádza lokalita Krivý kút, ktorá je taktiež zaradená medzi celoslovenský významné mokrade.