Infraštruktúra
Napísal Štefan Danko, Ing.   
streda, 04 február 2009 14:32

Dopravná infraštruktúra

Územie o.z. Tatry - Pieniny LAG je v národnom, ako aj regionálnom meradle excentricky vyčleneným územím, a možno skonštatovať, že sa svojou polohou vymyká prípadným strategickým investíciám regionálneho charakteru. Cez jeho územie nevedie priamo dôležité železničné napojenie medzinárodného významu, územie priamo nedisponuje diaľničnou cestnou infraštruktúrou, rovnako ako leteckou dopravou. Všetky spomenuté dopravné koridory sú však dostupné v jeho blízkosti, avšak prípadného rozvoja územia sa priamo nedotýkajú. V porovnaní s priemernou hustotou cestnej siete SR uvedený región výrazne zaostáva, čo dokazuje aj skutočnosť, že z celkovej dĺžky cestnej site v kraji majú diaľnice iba 1% podiel. Táto nedostatočne rozvinutá štruktúra je zároveň príčinou zhoršenia ďalších regionálnych a miestnych rozvojových možností. Naviac, práve v okresoch Stará Ľubovňa a Poprad (územie, ktoré MAS zasahuje) je najväčší výskyt ciest II. triedy v nevyhovujúcom stave. Železničná sieť je málo rozvinutá a z celkového počtu 430 km pripadá priamo na územie MAS Tatry – Pieniny 41 km tatranskej elektrickej železnice. V tejto súvislosti je tiež nevýhodou prihraničný charakter územia, väčšinou tvorení vidieckym osídlením. V tejto oblasti sa nedá skonštatovať dobrá technicko – komunikačná prepojenosť a dostupnosť, keďže ide o územie, ktoré bolo dlhé roky obmedzované čo sa týka vzájomného kontaktu občanov SR a PR. Úroveň miestnych komunikácií vrátane parkovísk nemá požadovanú kvalitu a vyžaduje si kvalitnú údržbu a rekonštrukciu viacerých úsekov.

Kvalitne dobudovaná dopravná infraštruktúra je však základným predpokladom trvalo udržateľného rozvoja regiónu a jeho dostupnosti v medziregionálnom, celoslovenskom a samozrejme aj v medzinárodnom meradle. Územie o.z. Tatry – Pieniny LAG je však charakteristické nevyhovujúcim stavom ciest I. a II. triedy, čo si do budúcna bude vyžadovať komplexný prístup, vzájomné pochopenie a spoluprácu správcov týchto komunikácií.

Vo vymedzenom území je potrebná rekonštrukcia veľkého množstva dôležitých cestných prepojení, čo si z hľadiska charakteru investície vyžiada veľké množstvo finančných prostriedkov. Preto integrovaná stratégia rozvoja územia (aj vzhľadom na finančné limity pre implementáciu osi 4 – Leader) nepočíta s priamym financovaním týchto náročných investičných činností, avšak plánuje s podpornými aktivitami v tejto oblasti, ktoré nepriamo napomôžu k skvalitneniu cestnej infraštruktúry (chodníky, autobusové zastávky, informačné tabule, návestia, atď.)

Tiež je v tejto súvislosti potrebné podotknúť, že k dopravnej infraštruktúre sa v území MAS Tatry – Pieniny výrazne začleňuje ambícia vytvorenia podmienok pre rozvoj cestovného ruchu a to prostredníctvom vytvorenia uceleného produktu cyklotrás okolo Tatier. Túto iniciatívu zastrešuje už spomínané cezhraničné euroregionálne združenie Euroregión Tatry, ktorého členom je aj väčšina dotknutých obcí MAS. Vybudovanie a sprevádzkovanie týchto cyklotrás bude pre región znamenať výrazné zlepšenie podmienok kvality cestovného ruchu, čo v neposlednom rade povedie k samotnému rozvoju služieb v regióne a regiónu samotného. Túto spoločnú ambíciu cezhraničného zväzku MAS akceptuje aj vo svojej stratégii LEADER.

Technická infraštruktúra

Aj v tejto oblasti zaostáva nielen samotné územie o.z. Tatry - Pieniny LAG, ale aj celoslovenské porovnávania k regionálnej príslušnosti. Ide tu predovšetkým o napojenie obcí na verejnú kanalizáciu, kde sa Prešovský región podieľa na celkovom napojení obcí v SR iba 14,6%, čo je veľmi nízka hodnota a túto možno aplikovať aj do pomerov MAS. Na území kraja sa nevyskytujú významnejšie zdroje elektrickej energie a nedostatočne sa využívajú aj alternatívne zdroje energie.

Technická infraštruktúra je investične jednou z najviac poddimenzovaných, čo si do budúcna bude vyžadovať v prvom rade značné finančné úsilie a záťaž jednotlivých samospráv obcí. Na druhej strane však táto situácia vytvára tlak na jednotlivých starostov hľadať spoločné riešenia pri budovaní verejnej kanalizácie, napojenia obcí na čističky odpadových vôd, či riešenia problémov týkajúcich sa separácie tuhého komunálneho odpadu. Rovnako sa tento problém týka aj efektívneho využívania dostupných zdrojov energií, resp. zavádzania nových alternatív obnoviteľných zdrojov. Z regionálneho hľadiska sa v tejto dôležitej oblasti nepočíta s výraznými investíciami, takže riešenie týchto otázok ostáva na samosprávach samotných. Vzhľadom na legislatívnu a finančnú náročnosť danej problematiky, integrovaná stratégia rozvoja územia MAS túto oblasť nezahŕňa do priamej implementácie.