Geografické a geomorfologické pomery na území MAS Tatry – Pieniny LAG
Jadrom územia o.z. Tatry – Pieniny LAG je Spišská Magura, na svahoch ktorej ležia katastrálne územia väčšiny obcí. Spišská Magura je lesnaté pohorie, ktoré na západe nadväzuje na Belianske Tatry, ktorých väčšiu časť tvoria katastrálne územia členských obcí združenia Ždiar a Tatranská Javorina. Na východe sa Spišská Magura spája s hrebeňom Pienin, ktoré tvoria severovýchodnú hranicu územia. Spišská Magura zároveň v minulosti oddeľovala bohatšie a úrodnejšie časti na svojich južných svahoch, kde v minulom období prebehla kolektivizácia a pôvodných charakter krajiny s výnimkou katastrálnych území Lendaku a Ždiaru je výrazne zmenený v prospech veľkoplošnej poľnohospodárskej krajiny. Naopak na jej severných svahoch s výnimkou najnižších údolných časti, ostala zachované maloplošné poľnohospodárstvo, ktoré je typické úzkymi švíkmi políčok s početnými medzami a roztrúsenou krovitou a vysokou zeleňou, ktorá je doplnená typickou zástavbou a ľudovou architektúrou. Je to dané tým, že územie v minulosti bolo na okraji záujmu vo vzťahu ku kolektivizácii a tak ostala zachovaná archaicky štruktúrovaná poľnohospodárska krajina, ktorá je dôležitým prvkom v agroturistike. Je to výhoda oproti ostatným územiam, pretože na to nadväzuje aj relatívne nedotknutá príroda a špecifické spôsoby života obyvateľstva, ktoré tu pretrvávajú až dodnes.
Zamagurie
Celý región sa nachádza na území Pienin a Spišskej Magury, ktoré od seba oddeľuje Staroveská brázda a údolie potoka Veľký Lipník
Pieniny tvoria časť bradlového pásma, ktoré obopína Vnútorné Západné Karpaty. Vyznačujú sa pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitých vývojových procesov. Klimatické výkyvy, činnosť vody, vetra i rušivá činnosť mrazu modelovali obraz Pienin a vytvorili bohato členený reliéf s hlbokými údoliami, tiesňavami i pozoruhodnými skalnými útvarmi. Na malej ploche sa striedajú stanovištia najrôznejšieho druhu, od slnečných prehriatych skál a suchých vrcholov po hlboké tienisté údolia a rokliny. Pieniny na našom území sa členia na Centrálne Pieniny s najvyšším vrcholom Plašná (889) nad Haligovskými skalami a Malé Pieniny s najvyšším vrcholom Pienin – Vysoké skalky (1050).
Pre územie Spišskej Magury je príznačný mäkšie modelovaný relief s ktorého len zriedkavo vystupujú tvrdoše v hrebeňových častiach Repisko (1259), Príslop(1214), Bukovina (1176), Veterný vrch (1111). Relief v hrebeňových polohách má charakter fluviálne rezanej hornatiny až vysočiny, ktorý prechádza do rázsochovitých chrbtov, ktoré spadajú do Osturnianskej brázdy a Staroveskej kotliny, do ktorej patrí aj dolina potoka Lipník. Územie sa vzhľadom na svoje geologicko-morfologické pomery, vyznačuje intenzívnou výmoľovou eróziou s častým výskytom zosuvných procesov. Svedectvom týchto procesov sú jazierka v katastrálnom území obce Ostrňa a Jezersko, ktoré vznikli zosuvnými procesmi.
Tatranský a podtatranský región
Väčšia časť územia tejto časti MAS sa nachádza na južných svahoch Spišskej Magury, kde prevažuje lesná krajina. Na Spišskú Maguru nadväzuje poľnohospodárska krajina Popradskej kotliny okolo rieky Poprad. Na západe na územie Spišskej Magury nadväzujú cez Ždiarsku brázdu Belianske Tatry. Katastrálne územie Tatranskej Javoriny sa nachádza na území Belianskych aj Vysokých Tatier, ktoré od seba oddeľuje Kopské sedlo. Katastrálne územie Tatranskej Javoriny ohraničujú štíty Ľadový (2627), Gerlachovský (2655) a Rysy (2409) vo Vysokých Tatrách. V Belianskych Tatrách je najvyšší Havran (2151,5) potom nasleduje Ždiarska vidla (2141,6).